Súčasný systém výchovy a vzdelávania umožňuje žiakom prvého stupňa osobitným spôsobom plniť povinnú školskú dochádzku formou individuálneho vzdelávania, ktorá sa uskutočňuje bez pravidelnej účasti na vzdelávaní v škole. Aká je však situácia s individuálnym vzdelávaním žiakov prvého stupňa? To naznačujú výsledky zistení Štátnej školskej inšpekcie.
.
Sledované školy neboli spádovými školami pre väčšinu individuálne vzdelávaných žiakov.
Štátna školská inšpekcia vykonala v školskom roku 2018/2019 inšpekcie s cieľom zistiť stav dodržiavania podmienok organizácie individuálneho vzdelávania žiakov prvého stupňa a priebehu komisionálnych skúšok jeho priamym pozorovaním. Uvedené inšpekcie sa realizovali v 5 vybraných základných školách s vyučovacím jazykom slovenským v rôznych krajoch Slovenska.
V uvedených subjektoch celkovo evidovali 629 žiakov v primárnom vzdelávaní a 302 v nižšom strednom vzdelávaní (tabuľka č. 1). Povolené individuálne vzdelávanie malo 222 žiakov.
Sledované školy neboli spádovými školami pre väčšinu individuálne vzdelávaných žiakov. Podľa vyjadrenia rodičov detí sa riaditelia spádových škôl často negatívne stavali k vydaniu povolenia vzdelávať sa formou individuálneho vzdelávania žiakovi prvého stupňa.
.
Riaditelia rozhodli o povolení individuálneho vzdelávania žiaka bez posúdenia relevantnosti dôvodov uvedených v žiadostiach.
O povolení plniť povinnú školskú dochádzku osobitným spôsobom mali riaditelia škôl rozhodnúť až po posúdení pravdivosti zákonom stanovených podkladov. Takmer tretina podaných žiadostí dôvody na povolenie individuálneho vzdelávania neobsahovala. Táto skutočnosť potvrdzovala, že riaditelia pri vydávaní rozhodnutí nie vždy skúmali relevantnosť dôvodov na povolenie individuálneho vzdelávania uvedených v žiadostiach.
K najčastejšie uvádzaným dôvodom v žiadostiach pre voľbu iného spôsobu vzdelávania patrili:
- odmietavý postoj spádovej školy k riešeniu individuálnych, zdravotných alebo iných diagnostikovaných problémov žiaka,
- negatívne skúsenosti s klasickým spôsobom vzdelávania, so známkovaním,
- obavy dieťaťa z ústneho i písomného skúšania, preťažovanie, chýbajúci individuálny prístup.
.
Ďalším dôvodom vedúcim k voľbe tohto typu vzdelávania bolo:
- „zachovanie integrity rodiny“, zachovanie práv a povinnosti rodičov odovzdávať dieťaťu svoj hodnotový systém a predstavu o dobrom živote.
Tento druh motivácie rodičov svedčí minimálne o pochybnostiach o pozitívnom vplyve inštitucionálnej výchovy a vzdelávania na ich deti v slovenských podmienkach a zároveň predstavuje aj isté riziko pre vývoj hodnotovej kontinuity medzi rodinou a spoločnosťou, vrátane rozvíjania prosociálnych kompetencií detí.
.
Garancia odborných predpokladov osoby, ktorá má vzdelávanie uskutočňovať, je jedným z najslabších bodov tohto vzdelávania.
Žiadosti všetkých zákonných zástupcov obsahovali meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá má vzdelávanie žiaka uskutočňovať a jej doklady o splnení kvalifikačných predpokladov. Možno konštatovať, že tieto údaje boli vo viacerých prípadoch uvedené len formálne.
Vzdelávanie žiakov zabezpečovali samotní rodičia alebo fyzické osoby, ktoré pôsobili v občianskych združeniach, často aj bez príslušného vzdelania. Túto skutočnosť potvrdili v rozhovoroch rodičia i samotní žiaci. Z údajov škôl vyplynulo, že edukácia:
- 123 žiakov sa mala realizovať na adrese trvalého bydliska žiaka, teda v domácom prostredí. Zodpovednosť za vzdelávanie dieťaťa v niektorých prípadoch prevzali matky, ktoré spĺňali kvalifikačné predpoklady vysokoškolského vzdelania druhého stupňa ustanovené pre učiteľov prvého stupňa.
- 99 žiakov využívala vzdelávanie poskytované v komunitných vzdelávacích centrách zriadených občianskymi združeniami, ktoré sa realizovalo spoločne, v skupinách dennou formou.
Žiaci v rozhovoroch vyjadrili spokojnosť so spôsobom ich vzdelávania, nevymenili by ho za edukáciu v klasickej škole. Nepociťovali deficit v stretávaní sa s rovesníkmi, lebo sa spoločne s nimi zúčastňovali v čase mimo vyučovania na vzdelávaní v základných umeleckých školách alebo v jazykových školách či počas pobytu vonku pri aktivitách realizovaných športovými klubmi.
Na základe uvedených zistení možno oprávnene vyjadriť pochybnosti o pravdivosti výhrad zákonných zástupcov žiakov voči inštitucionálnemu vzdelávaniu, keďže samotní žiaci tieto inštitúcie navštevovali, vzdelávali sa spoločne v kolektíve s rovesníkmi a dokázali sa požiadavkám školského prostredia prispôsobovať.
.
Riaditelia nedostatočne kontrolujú podmienky odborno-metodického a materiálno-technického zabezpečenia výchovy.
Riaditelia škôl uviedli, že nevykonávali (okrem 1 školy) kontrolu odborno-metodického a materiálno-technického zabezpečenia výchovy a vzdelávania a ochrany zdravia individuálne vzdelávaných žiakov v prostredí, kde prebiehalo vzdelávanie.
- Ako dôvod nevykonávania kontroly bol uvádzaný vysoký počet žiakov s trvalým bydliskom v inom kraji SR, v akom sídlila kmeňová škola.
- Ďalším dôvodom neplnenia kontrolnej kompetencie riaditeľmi škôl bol podľa nich rozpor medzi ustanoveniami školského zákona a právom na ochranu obydlia zakotveným v Ústave SR.
.
Aký je stav komisionálnych skúšok?
Stanovenie termínov konania skúšok v jednotlivých školách a ich dodržanie záviselo od vzájomnej dohody so zákonnými zástupcami, počtu individuálne vzdelávaných žiakov a tiež od miesta ich trvalého bydliska.
Dokumentácia komisionálnych skúšok preukázala, že obsah skúšok z povinných vyučovacích predmetov slovenský jazyk a literatúra (SJL), anglický jazyk (ANJ), matematika (MAT), prvouka (PVO), prírodoveda (PDA) a vlastiveda (VLA) zodpovedal príslušným vzdelávacím štandardom.
Školskí inšpektori sa zúčastnili komisionálnych skúšok v každej z uvedených škôl. Pozornosť zamerali na mieru plnenia vzdelávacích štandardov individuálne vzdelávaných žiakov 4. ročníka, z dôvodu ukončenia primárneho vzdelávania (ISCED 1). Celkovo bol pozorovaný priebeh skúšok, ktoré vykonávali žiaci v 1. ročníku (8 žiakov), 2. ročníku (9 žiakov), 3. ročníku (12 žiakov) a 4. ročníku (16 žiakov).
Komisionálne skúšky sa konali v jeden deň a líšili sa rozdielnou organizáciou i priebehom.
- Prvá časť skúšky sa realizovala formou voľného rozhovoru alebo prostredníctvom prezentácie portfólia žiaka v písomnej alebo elektronickej podobe. Pedagógovia kládli k prezentovaným portfóliám doplňujúce otázky, na ktoré vedeli žiaci zväčša súvisle a výstižne odpovedať.
- V druhej časti skúšky diskutovali o úlohách z testov SJL a MAT, ktoré mali žiaci možnosť vypracovať v domácom prostredí v čase pred vykonaním skúšky. Skúšajúci zameriavali pozornosť najmä na tie úlohy, ktoré žiaci nemali správne vypracované. Po poskytnutí spätnej väzby dokázali identifikovať chybu i jej príčinu a následne urobiť korekcie.
V ďalších troch subjektoch sa skúška realizovala v prvej časti hromadne, žiakom boli zadané testy zo SJL, MAT, ANJ a PVO. Druhá ústna časť skúšky sa realizovala individuálne, formou rozhovorov.
Schopnosť prezentovať naučené vedomosti bola u žiakov 4. ročníka rozdielna. Zväčša počas ústnej časti skúšky z jednotlivých vyučovacích predmetov prejavovali dobré komunikačné schopnosti, len ojedinele boli ich odpovede nesmelé, jednoslovné, výnimočne potrebovali pomoc skúšajúceho. Pri práci s textom preukázali zväčša schopnosť čítať s porozumením, odpovedať na doplňujúce otázky. Viacerí z nich dokázali prezentovať vedomosti vecne, v logickom slede s využitím adekvátnej odbornej terminológie. Počas riadeného rozhovoru so skúšajúcou učiteľkou nie vždy vedeli zaujať a zdôvodniť svoje stanovisko. Pri prezentovaní projektov zameraných na konkrétnu oblasť dokázali niektorí nájsť súvislosti a spracovať ich v ucelených textoch korešpondujúcich s obsahom učiva 4. ročníka.
.
