,,Nevšímavosť k šikanovaniu v školskom prostredí vplýva na zhoršovanie vzťahov medzi spolužiakmi,“

myslí si väčšina oslovených žiakov základných a stredných škôl…

Šikanovanie v slovenských školách je, žiaľ, veľmi rozšírené a významne ovplyvňuje kvalitu a efektívnosť učenia sa žiakov. Je preukázateľné, že úzkosť, stres a celková nepohoda žiaka sa prejavuje nepozornosťou na vyučovaní, stratou motivácie a predovšetkým zhoršením vzdelávacích výsledkov. S uvedeným problémom súvisí i častejší výskyt psychosomatických porúch a výchovných problémov,  ako je napríklad záškoláctvo.

Pre tému žiackej pohody bol medzinárodne prijatý pojem wellbeing, ktorý možno v kontexte edukácie prekladať ako „cítiť sa dobre“ a zároveň „dobre sa učiť“. Wellbeing a vzdelávacie výsledky žiakov sú teda spojené nádoby.

.

Jedným z indikátorov wellbeingu je stav bezpečnosti školského prostredia a vzťahov medzi aktérmi vzdelávania, ktoré Štátna školská inšpekcia v svojich správach vyhodnocuje.  

V školskom roku sme 2019/2020 zisťovali stav bezpečnosti školského prostredia so zameraním na výskyt nevhodného správania spolužiakov a  šikanovania v 31 základných školách, na 7 gymnáziách a v 8 stredných odborných školách (Tabuľka 1).

Prostredníctvom dotazníka zameraného na bezpečnosť školského prostredia mali žiaci a členovia žiackej školskej rady možnosť vyjadriť svoje názory a postoje na výskyt nevhodného správania spolužiakov a na výskyt šikanovania v škole. Dotazník vyplnilo 2 165 žiakov základných škôl, gymnázií a stredných odborných škôl.

.

.

Výsledky žiackych dotazníkov nasvedčujú, že wellbeing žiakov vo všetkých školách šikanovanie výrazne narušuje. Napriek tomu, že prevažná väčšina žiakov rada navštevovala školu a cítila sa v nej bezpečne (odpovedali rozhodne áno, skôr áno), viacerí potvrdili:

• výskyt agresívneho správania sa jednotlivcov cez prestávky,
• vysmievanie sa spolužiakom pre ich zdravotnú, sociálnu alebo etnickú odlišnosť,
• vyrušovanie a nerešpektovanie pokynov učiteľov počas vyučovania.

.

Za pozornosť stojí zistenie, že na otázku, či boli žiaci sami šikanovaní, kladne odpovedal každý 7. žiak základnej školy a SOŠ a každý 13. žiak gymnázia (Graf 1).

V prípade otázky, či žiaci boli svedkami šikanovania, sú zistenia ešte horšie. Tu môžeme konštatovať, že viac ako štvrtina opýtaných sa so šikanovaním stretla jedenkrát alebo viackrát – 37 % žiakov v ZŠ, 21 % na gymnáziách a 27 % v SOŠ (Graf 2).

Šikanovanie v žiakoch vyvoláva obavy a úzkosť, čo sa odrazilo aj pri zodpovedaní otázky, či  by mali odvahu pomôcť spolužiakovi vzoprieť sa proti agresorovi. Ako ukazujú výsledky v Tabuľke 2, 35 % žiakov gymnázií a 30 % žiakov SOŠ by túto odvahu nemalo.

.

.

Dôležitým zistením je, že na základe vyhodnotenia všetkých odpovedí respondentov na jednotlivé položky v dotazníku sa prítomnosť šikanovania preukázala v každej z kontrolovaných škôl. Šikanovanie sa dotýkalo celej komunity školy.

Šikanovaní i svedkovia šikanovania označili viaceré miesta, kde agresori najčastejšie svoje obete šikanovali, a to aj napriek zabezpečenému pedagogickému dozoru či nainštalovaným videokamerám na chodbách škôl (Graf 3). Za najčastejšie miesto šikanovania všetci žiaci označili triedu počas prestávky, miesto neustále kontrolované pedagogickým dozorom, v ktorom sa pohybuje väčší počet žiakov.

Wellbeing žiakov v školách oslaboval najmä prístup niektorých učiteľov (zosmiešňovanie, ponižovanie a neprimerané nároky), ktorý nebol budovaný na základe úprimnej interakcie, vzájomného počúvania sa. Žiaci nevnímali pedagógov vždy ako spravodlivých pri prešetrovaní porušenia disciplíny i pri riešení nevhodného správania jednotlivcov, čo sa prejavilo aj ich nedôverou voči pedagogickým a odborným zamestnancom pri riešení vzdelávacích, ale najmä osobnostných problémov.

Takmer štvrtina všetkých opýtaných žiakov (30 % žiakov SOŠ, 21 % žiakov gymnázií a 16 % ZŠ) si myslí,  že učitelia nie vždy boli v čase vyučovania tolerantní a chápaví, viacerí nedokázali nevhodné správanie žiakov eliminovať a spravodlivo riešiť.

Takmer pätina všetkých členov žiackych školských rád nebola presvedčená o tom, že ochranu a podporu učiteľov majú aj žiaci, ktorých iní odsudzujú kvôli náboženstvu/rase/sociálnemu pôvodu/národnosti alebo názorom.

Žiaci pociťovali potrebu väčšej slobody, otvorenosti a ústretovosti vo vzájomných vzťahoch  medzi žiakmi i medzi žiakmi a pedagógmi. Chceli by viac hovoriť o škole a o živote v nej, chceli by byť viac informovaní o vzniknutých problémoch, aktívnejšie sa zúčastňovať na rozhodovacích procesoch spolu s pedagógmi školy. Mnohým prekážal nezáujem učiteľov o ich záľuby a aktivity vo voľnom čase.

Tieto zistenia poukazujú však nielen na stav wellbeingu žiakov v našich školách, ale svedčia o tom, ako veľmi je dôležité venovať dostatočnú pozornosť wellbeingu pedagógov. Ide o princíp použitia „kyslíkovej masky v lietadle, ktorú si musí najskôr nasadiť dospelý, aby mohol ochrániť dieťa…“ [1]

Viac o zisteniach ŠŠI v tejto oblasti sa dočítate v Správe o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2019/2020, časť  Bezpečnosť školského prostredia a  vzťahy medzi aktérmi vzdelávania v základných a stredných školách.

[1] Lenka Felcmanová (2021, ČOSIV)