Čo si myslia učitelia o tendencii nahradiť doterajší model odmeňovania pozostávajúci z príplatku za profesijný rozvoj odmeňovaním vychádzajúcim z periodického hodnotenia ich práce?

V uplynulom šk. r. (pred uzatvorením škôl pre pandémiu) Štátna školská inšpekcia vykonala medzi pedagogickými zamestnancami (okrem riadiacich zamestnancov) v 18 ZŠ dotazníkové zisťovanie týkajúce sa ich postojov a názorov na odmeňovanie za prácu, konkrétne osobného príplatku. Zúčastnilo sa ho 304 učiteľov rozdelených do 2 skupín.

Obe skupiny dostali dotazníky s rovnakými výrokmi, pričom mali vyjadriť mieru stotožnenia sa s nimi. Dotazníkové položky so základnou otázkou „sú kritériá hodnotenia komplexným odrazom kvality práce?“ sa dotýkali tém:

• vhodnosť kritérií,
• kvalita metodiky hodnotenia,
• kvalita nástrojov hodnotenia,
• kompetencie hodnotiteľov,
• pohľad hodnoteného na výsledok,
• posúdenie miery vplyvu výsledku hodnotenia na finančné ohodnotenie,
• nahradenie príplatku za profesijný rozvoj príplatkom odrážajúcim skutočnú kvalitu činnosti zamestnanca.

.

V 1. skupine mali respondenti pred dotazníkové položky vsunutý výrok uvedený v úvode. Zámerom bolo sledovať, či v názoroch na odmeňovanie budú medzi skupinami vplyvom tohto výroku rozdiely v jednotlivých položkách dotazníka.

.

Na základe analýzy postojov respondentov možno konštatovať, že pohľad hodnotených na objektivitu procesu a výsledkov hodnotenia ich práce podľa súčasných pravidiel je v 1. skupine učiteľov čiastočne protikladný.

V 2. skupine sú postoje konzistentnejšie, prejavila sa tendencia zotrvávať v dosiaľ fungujúcom systéme hodnotenia.

Napriek tomu sa vyskytujú mierne odchýlky v pohľade na zmenu systému hodnotenia týkajúce sa objektivity hodnotiteľov, potreby čo najviac eliminovať subjektívne vnímanie (prípadnú osobnú zaujatosť voči hodnoteným učiteľom) a len v takomto prípade by boli učitelia ochotní prijať „rekonštrukciu“ nastaveného mechanizmu evalvácie.

• V konečnom dôsledku si však aj naďalej takmer tri štvrtiny respondentov 2. skupiny želá, aby systém príplatku za profesijný rozvoj zohrával tú istú úlohu ako doteraz.

• Jedným zo zistení bolo aj 18  % a 14 % negatívnych odpovedí na výrok: každoročné hodnotenie sa uskutočňuje na základe neustáleho pozorovania a hodnotenia čiastkových výkonov učiteľov. Tieto percentá svedčia o nedôslednosti, resp. nezáujme riadiacich pracovníkov o hodnotenie pracovného výkonu učiteľov.

• Ďalším zaujímavým zistením je, že až 11 % učiteľov 1. aj 2. skupiny sa nevedelo vyjadriť k výroku každoročné hodnotenie sa uskutočňuje na základe stanovenej metodiky. Môže to byť spôsobené ich nedostatočnými znalosťami o nej, prípadne (s najväčšou pravdepodobnosťou) neexistenciou metodiky v konkrétnej a ucelenej podobe a predovšetkým kvalite.

• S výrokom o objektivite a akceptácii výsledku každoročného hodnotenia sa nestotožnilo 7 % a 9 % respondentov, čo môže poukazovať na skutočnosť, že z rôznych dôvodov nepovažujú svoje hodnotenie za objektívne.

• S tvrdením, že výsledok môjho každoročného hodnotenia má významný vplyv na moje finančné ohodnotenie súhlasila len približne polovica respondentov (59 % a 54 %), nesúhlas s ním vyjadrila asi štvrtina pedagógov (22 % a 26 %), čo môže poukazovať na stav, že finančné ohodnotenie učiteľov  (podľa ich názoru) nemusí byť v priamom (a v mnohých prípadoch aj korektnom) vzťahu s ohodnotením ich pracovnej činnosti. O problematickosti a citlivosti tejto skutočnosti svedčí i ďalšie zistenie – až 19 %, resp. 20 % respondentov sa radšej nevyjadrilo.

Väčšina oslovených pedagogických zamestnancov momentálne nie je pripravená na zmeny  vo finančnom ohodnotení založenom vo  významnej miere na výsledkoch hodnotenia ich pracovných výkonov. Súvisí to s rôznymi faktormi, najčastejšie však s nedôverou voči hodnotiteľom, ktorí podľa nich môžu byť ovplyvnení osobnou zaujatosťou. Zo zisťovania vyplýva, že s ohľadom na rokmi vytvorenú „kultúru“ hodnotenia a príplatkového systému pedagógovia dôverujú skôr exaktným prvkom, ktoré momentálne zaručujú istotu konkrétnej výšky finančného príplatku bez ohľadu na kvalitu práce.

Kompletne spracované zistenia sú zverejnené v správe Súčasný model hodnotenia pedagogických zamestnancov ako nástroj objektívneho finančného ohodnotenia, kariérového rastu a identifikácie pracovného a ľudského potenciálu.