ŠŠI uskutočnila po ukončení dištančného vzdelávania a nástupe žiakov do škôl dotazníkové zisťovanie o podobe adaptačného procesu, ktorý mal pripraviť žiakov gymnázia na plnohodnotné prezenčné vzdelávanie a odstrániť nepriaznivé dôsledky predchádzajúcej formy vzdelávania.
Dotazník bol zaslaný 101 riaditeľkám a riaditeľom, pričom ho vyplnilo 86 z nich (návratnosť 85,1 %). Vybraná vzorka respondentov predstavovala percentuálne zastúpenie gymnázií v jednotlivých krajoch, ich veľkostný typ a zaradenie podľa zriaďovateľa. Školy navštevovali žiaci všetkých gymnaziálnych vzdelávacích programov (Graf 1):
Graf 1 Štruktúra žiakov podľa vzdelávacích programov
Podrobnejší prehľad o školách a žiakoch podľa ich charakteristík uvádza tabuľka:
Z nej vyplýva, že na gymnáziách sa vzdeláva minimálny počet žiakov zo sociálne zraniteľných skupín – spomedzi 29 311 žiakov iba 39 (0,13 %), ale o niečo vyššie percento žiakov (1,75 % ) so zdravotným znevýhodnením (ZZ). Počet žiakov, ktorí sa nezúčastňovali dištančného vzdelávania, bol podľa hlásení riaditeľov 17 (0,06 %), teda úplne zanedbateľný. Aj napriek tomu boli riaditelia 8 škôl, kde sa takíto žiaci nachádzali, požiadaní o odhad príčin, pre ktoré sa tak stalo. Najčastejšími boli:
!
nezáujem žiakov byť v kontakte s učiteľom a dištančne sa vzdelávať (75 %)
!
nedostatočná podpora zo strany rodičov (37,5 %).
Rozhodne však dôvodom ich neúčasti neboli chýbajúce technické prostriedky a vzhľadom na minimálny počet nezúčastňujúcich sa žiakov majú tieto príčiny skôr epizodický charakter.
Plán adaptačného vzdelávania s cieľom pripraviť obdobie plynulého nestresujúceho prechodu žiakov na plnohodnotné prezenčné vzdelávanie vypracovalo 79 % gymnázií zúčastnených v prieskume. Prevažná časť respondentov (91 %) považovala metodické usmernenie MŠVVaŠ SR (Návrat žiakov do škôl) za uplatniteľné v podmienkach gymnázií, ktoré riadia, pričom dĺžku adaptačného obdobia nastavili odlišne (Graf 2):
Graf 2 Podiel škôl podľa časového rozpätia, na ktoré mali vypracovaný plán adaptačného obdobia (AO)
Za najväčší problém adaptačného obdobia považovali respondenti (cca 26 % rozhodne áno a skôr áno) zostavenie rozvrhu vyučovania jednotlivých tried a pedagógov tak, aby bol v súlade s psychohygienickými zásadami, ale vyskytli sa aj iné problémy:
!
zostavenie rozvrhov hodín pre triedy a učiteľov v súlade s psychohygienickými zásadami,
!
vyučujúci súčasne dištančne a prezenčne nemali priestor pripraviť sa na zmenu spôsobu vzdelávania pri plne prezenčnom vyučovaní,
!
personálne podmienky školy neumožňovali dodržať stanovené odporúčania na zostavenie rozvrhu hodín.
Opatrenia na bezpečný návrat do škôl sa týkali priamo žiakov, ale do veľkej miery aj komunikácie s ich rodičmi. Respondenti s nimi vyjadrili výrazný súhlas. Išlo predovšetkým o:
- dodržiavanie protiepidemických opatrení,
- realizáciu adaptačného obdobia vo všetkých triedach,
- zaraďovanie teambuildingových aktivít,
- zvýšenie počtu hodín s triednym učiteľom kvôli posilňovaniu vzťahov v triednom kolektíve,
- zaradenie obdobia bez ústneho a písomného preverovania vedomostí a klasifikácie.
Menej často súhlasili so začlenením hodín predmetov, ktorým bola počas dištančného vyučovania venovaná menšia pozornosť a s realizáciou vyučovacích hodín a aktivít so školským špeciálnym pedagógom alebo psychológom. Postoj k poslednému menovanému opatreniu môže súvisieť so skutočnosťou, že polovica škôl nezamestnávala týchto odborných zamestnancov.
Rozhodnutie o zrušení externej časti maturity a možnosti administratívnej podoby internej maturity spôsobili, že školy pociťovali nižšiu potrebu úpravy rozvrhov končiacich ročníkov v prospech posilnenia hodín maturitných predmetov (Graf 3).
Graf 3 Podiel škôl podľa špecifickej úpravy rozvrhu hodín pre žiakov, ktorí požiadali o vykonanie ústnej formy internej časti maturitnej skúšky (ÚFIČ MS)
O pláne postupného návratu do škôl informovali takmer všetky gymnáziá (90 %) a skoro 55 % z nich požiadalo zákonných zástupcov aj o informáciu, či žiak neprežil v období dištančného vzdelávania traumatizujúcu udalosť, na ktorú by mala škola citlivo reagovať.
Na sériu výrokov orientovaných na prínosy adaptačného obdobia respondenti reagovali súhlasne. To do istej miery dokazuje, že takto koncipované obdobie bolo pre začlenenie žiakov do prezenčného vzdelávania strávené užitočne.
Medzi najväčšie prínosy adaptačného vzdelávania riaditelia označili:
Pre úspech výchovno-vzdelávacieho procesu po návrate do škôl bolo nevyhnutné zistiť, aký je rozdiel medzi plnením učebných osnov (vedomosti, zručnosti a postoje) v čase dištančného vyučovania v porovnaní s bežným prezenčným vyučovaním. Odhad rozdielu bolo možné vyjadriť stupňami od 1 do 5 (od najmenšieho po najväčší rozdiel medzi plánom a skutočnosťou). Rozdiely v kľúčových vzdelávacích oblastiach (Jazyk a komunikácia, Matematika a práca s informáciami, Človek a príroda) optimistickejšie vnímajú respondenti u žiakov gymnázia s 8-ročným štúdiom (rozpätie od 1,9 do 2,1). V prípade žiakov gymnázia so 4-ročným/5-ročným vzdelávaním odhadujú respondenti rozdiel v rozpätí od 2,0 do 2,5. Takisto v ďalších vzdelávacích oblastiach (Človek a spoločnosť a Človek a hodnoty) je situácia lepšia u žiakov 8-r. vzdelávacieho programu (Graf 4).
Graf 4 Odhad miery plnenia požiadaviek učebných osnov na vedomosti, zručnosti a postoje žiakov 4-r., 5-r. a 8-r. VP v porovnaní s bežným prezenčným vzdelávaním
Hoci iba 9,3 % riaditeľov uviedlo, že v ich škole neboli žiaci zapojení do dištančného vzdelávania, viac ako polovica identifikovala žiakov, ktorí boli ohrození školským neúspechom. Podpora takýchto žiakov najčastejšie spočívala v pomoci špeciálneho pedagóga, asistenta učiteľa, prípadne odborných zamestnancov (97 %). Žiakom, ktorí neboli v kontakte so školou, prípadne vykazovali varovné signály, že sa ocitli v pásme ohrozenia, venovali zvýšenú pozornosť a podporu (približne 84 %), vrátane doučovania (takmer 59 %), pravidelnej komunikácie so zákonnými zástupcami a podpory od spolužiakov. Časť respondentov uvádzala aj snahu detailne zistiť, ktoré časti učiva žiaci nedostatočne zvládajú, následné rozčlenenie učiva do jednotlivých úsekov a predĺženie klasifikačného obdobia, prípadne odporúčanie, aby sa žiak vzdelával podľa individuálneho učebného plánu.
V oblasti podpory škôl by v nasledujúcom období školy uvítali:
Teraz závisí už len od jednotlivých vedení gymnázií a všetkých ich pedagógov a odborných zamestnancov, ako zúročia skúsenosti nielen z dištančného vzdelávania, ale i obdobia adaptácie žiakov v školách v ich prospech a progres.
Kompletne spracované zistenia sú zverejnené v správe Zistenia z dotazníkového prieskumu v gymnáziách o adaptácii žiakov na výchovno-vzdelávací proces po obnovení prezenčného vzdelávania a o zmenách vo výchovno-vzdelávacom procese v poadaptačnom období v školskom roku 2020/2021.
