Po obnovení prezenčného vyučovania v školskom roku 2020/2021 mali stredné odborné školy počas adaptačného obdobia pripraviť žiakov dennej formy študijných a učebných odborov na plnohodnotné prezenčné vzdelávanie.
Informácie o charaktere adaptačného procesu ŠŠI získala prostredníctvom online dotazníka, ktorý bol zaslaný 135 vybraným riaditeľom a riaditeľkám SOŠ a vyplnilo ho 87 respondentov (64,4 %).
ZAPOJENIE ŽIAKOV DO DIŠTANČNÉHO VZDELÁVANIA
Miera neúčasti žiakov na DV sa v sledovaných školách pohybovala v rozpätí od 0,6 % v Bratislavskom kraji po 6,2 % v Košickom kraji (54 % respondentov uviedlo, že do DV sa zapojili všetci žiaci školy).
V skupine intaktných žiakov sa do DV nezapojilo približne 2,5 % žiakov, v skupine žiakov so ZZ tento podiel narástol na 6,2 %. Najvýraznejší podiel žiakov (27 %), ktorí sa nezúčastňovali DV, bol v skupine žiakov pochádzajúcich zo SZP/z MRK. Z tejto skupiny sa DV nezúčastňovalo najviac žiakov v Prešovskom a Košickom kraji (Graf 1).
Graf 1 Podiel žiakov, ktorí sa zapojili/nezapojili do DV podľa ich zdravotnej a sociálnej charakteristiky (intaktní, žiaci so ZZ, žiaci zo SZP/z MRK)
Miera neúčasti žiakov na DV sa odlišovala aj podľa dĺžky vzdelávacieho programu a stupňa poskytovaného vzdelania.
Neúčasť žiakov pochádzajúcich zo SZP/z MRK na DV v 4- až 5-ročných ŠO sa pohybovala na úrovni 16 %, v 3-ročných UO na úrovni 25 % a v 2-ročných UO dokonca na úrovni 32 %, pričom podiel žiakov pochádzajúcich zo SZP/z MRK bol práve najvyšší v 2-ročných UO (Graf 2) .
Graf 2 Podiel žiakov, ktorí sa zapojili/nezapojili do DV v jednotlivých ŠO a UO podľa ich zdravotnej a sociálnej charakteristiky (intaktní, žiaci so ZZ, žiaci zo SZP/z MRK)
Za najčastejšie príčiny neúčasti označili respondenti:
- chýbajúce alebo nevýkonné internetové pripojenie (63 %),
- nedostatočnú podporu rodičov, vrátane zlej sociálnej situácie v rodine (58 %),
- chýbajúce technické zariadenia (PC, notebook…), prípadne jeho spoločné zdieľanie so súrodencami (50 %).
ADAPTAČNÉ OBDOBIE
Plán adaptačného vzdelávania, ktorého cieľom bola príprava žiakov na plynulý, nestresujúci prechod na plnohodnotné prezenčné vzdelávanie, vypracovalo 69 % škôl, ktoré sa prieskumu zúčastnili (Graf 3).
Graf č. 3 Podiel škôl, ktoré mali/nemali vypracovaný plán adaptačného obdobia
Prevažná časť respondentov (takmer 97 %) považovala metodické usmernenie MŠVVaŠ SR (Návrat žiakov do škôl) za uplatniteľné v podmienkach škôl.
Dĺžku adaptačného obdobia nastavili školy rôzne. Najväčší podiel z nich (37,9 %) ju stanovil na 2 týždne a približne 24 % škôl na menej ako dva týždne. Iba necelých 7 % škôl adaptačné obdobie predĺžilo nad hranicu 2 týždňov.
Prínosy a problémy adaptačného obdobia
Adaptačné obdobie bolo pre začlenenie žiakov do prezenčného vzdelávania väčšinou strávené užitočne. Za najväčšie prínosy a problémy pri nastavovaní systému adaptácie žiakov na školské prostredie považovali riaditelia:
ODHAD MIERY PLNENIA POŽIADAVIEK UČEBNÝCH OSNOV
Pre zavedenie plnohodnotného prezenčného vzdelávania bolo nevyhnutné zistiť, do akej miery žiaci plnili požiadavky učebných osnov na vedomosti, zručnosti a postoje v porovnaní s bežným prezenčným vyučovaním. Z tohto dôvodu respondenti mali možnosť číslicami od 1 do 5 vyjadriť odhad veľkosti rozdielu medzi plánovaným objemom vedomostí, úrovňou zručností a postojov a skutočnosťou, pričom číslica 5 vyjadruje najväčší rozdiel a číslica 1 najmenší rozdiel medzi plánom a skutočnosťou.
Podľa odhadu respondentov najväčší rozdiel medzi realitou a pôvodným plánom sa viaže na kategóriu Odborné vzdelávanie a v jej rámci na vzdelávaciu oblasť Praktická príprava. V prípade žiakov 4- až 5-ročných ŠO dosahuje tento odhad rozdielu hodnotu 3,1, v prípade žiakov 3- až 4-ročných UO hodnotu 3,3 a v prípade žiakov 2-ročných UO hodnotu 3,5 .
Túto vysokú hodnotu rozdielu a jej stúpajúci trend je pochopiteľný jednak preto, že predmety praktickej prípravy je možné iba zriedkavo vyučovať dištančne a jednak preto, lebo počet hodín praktickej prípravy je najvyšší v 2-ročných UO.
Graf 5 Odhad miery plnenia požiadaviek učebných osnov 4- až 5-r. študijných odborov, 3- až 4-r. učebných odborov a 2-r. učebných odborov v porovnaní s bežným prezenčným vzdelávaním
Podpora žiakov ohrozených školským neúspechom v poadaptačnom období
Pod pojmom „poadaptačné obdobie“ sa rozumie obdobie po uplynutí dostatočne dlhého času, kedy si žiaci mali možnosť privyknúť na každodenný pobyt v školskom prostredí s pevne organizovaným časom a školskými povinnosťami.
Z výsledkov dotazníka vyplynulo, že takmer 100 % riaditeľov škôl sa orientovalo prevažne na:
- rozvoj kompetencií, ktoré si žiaci nemali príležitosť rozvíjať v čase DV,
- posilňovanie pozitívnych vzťahov medzi žiakmi,
- schopnosť zvládať stres,
- posilňovať dôveru v seba samých.
Z dát o miere zapojenia žiakov do DV vyplýva, že časť žiakov (najmä tých, ktorí pochádzajú zo SZP/z MRK, alebo aj intaktných žiakov najmä v 2-ročných UO) sa tejto formy vzdelávania nezúčastňovala. Je teda zrejmé, že čelia riziku školského neúspechu, keďže prirodzene zaostávajú za tými žiakmi, ktorí sa pravidelne DV zúčastňovali. V tomto kontexte až 65 % respondentov (57 škôl) uviedlo, že v škole, ktorú riadia, sa vyskytujú žiaci, ktorí sú v dôsledku DV ohrození školským neúspechom.
Riaditelia oslovených škôl zaostávanie žiakov najčastejšie riešili:
- za pomoci špeciálneho pedagóga, asistenta učiteľa, prípadne odborných zamestnancov v školách (35), v ktorých pôsobili (77 %),
- doučovaním žiakov v čase mimo vyučovania v predmetoch teoretického odborného vzdelávania (59 %),
- doučovaním žiakov v predmetoch všeobecného vzdelávania a praktickej prípravy (47 %),
- kompenzačným doučovaním žiakov z MRK v spolupráci s komunitnými centrami alebo občianskymi združeniami (35 %).
Očakávaná podpora školy vzhľadom na novovzniknutú situáciu vo vzdelávaní
83 % by očakávalo finančnú podporu pre oblasť materiálno-technického vybavenia
56 % by očakávalo finančnú pomoc pri vytváraní inkluzívneho prostredia
55 % metodickú pomoc v oblasti vlastných rezerv, a to v uplatňovaní aktivizujúcich, participatívnych metód a inovačných programov
39 % by potrebovalo metodickú podporu zameranú na možnosti redukcie učiva v učebných osnovách jednotlivých predmetov tak, aby boli čo najviac uplatnené medzipredmetové vzťahy
Kompletne spracované zistenia po jednotlivých oblastiach sú zverejnené v správe Zistenia z dotazníkového prieskumu v stredných odborných školách o adaptácii žiakov na výchovno-vzdelávací proces po obnovení prezenčného vzdelávania a o zmenách vo výchovno-vzdelávacom procese v poadaptačnom období v školskom roku 2020/2021
