Náš život je posledné roky ovplyvňovaný neočakávanými, ale zásadnými zmenami a udalosťami, čo prináša potrebu budovať „odolnosť“ samotných škôl voči akejkoľvek spoločenskej nepohode, či už je to pandémia, vojnový konflikt na Ukrajine, alebo medializované kauzy zo školského prostredia.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definovala duševné zdravie ako „Stav pohody – well-being, v ktorom jednotlivec môže uskutočniť svoje schopnosti, vie zdolávať stresové situácie bežného života, vie produktívne pracovať a vie prispievať do života spoločnosti“.
Najnovšie dáta WHO v správe „The State of Worlds Children “ „Stav detí vo svete“ z roku 2021 však poukazujú, že pandémia COVID-19 vyvoláva obrovské obavy o duševné zdravie celej generácie detí a mladých ľudí.
OBLASTI WELLBEINGU
Štátna školská inšpekcia vníma rozvoj wellbeingu žiakov a pedagógov v škole ako veľmi dôležitý. Wellbeing žiakov a pedagógov je súbor viacerých ukazovateľov a možno ho vo vzdelávaní definovať ako „cítiť sa dobre a dobre sa učiť“. Spomedzi viacerých definícií sa opierame o tú, ktorá chápe wellbeing ako stav, v ktorom je možné v podporujúcom a podnetnom prostredí plne rozvíjať fyzický, kognitívny, emocionálny, sociálny a duchovný potenciál a žiť s ostatnými plnohodnotný a spokojný život.
Fyzická oblasť – súvisí s fyzickým zdravím a bezpečím a je ovplyvnená:
- fyzickou aktivitou,
- zdravým stravovaním,
- spánkovým režimom,
- uvedomelou voľbou zdravého životného štýlu,
- zdravým životným prostredím.
Kognitívna oblasť – súvisí so schopnosťami:
- kritického myslenia,
- riešenia problémov,
- kreativitou.
Odráža sa v spôsobe spracovania informácií, vytvárania úsudkov a tiež v motivácií a vytrvalosti k úspešnému dosahovaniu stanovených cieľov.
Emocionálna oblasť – súvisí s:
- kladným vnímaním seba samého,
- rozpoznávaním emócii a sebaregulácii.
Odráža sa v schopnosti dôvery v seba aj druhých a v odolnosti umožňujúcej zvládať nepriaznivé situácie.
Sociálna oblasť – súvisí s/so:
- schopnosťou empatie,
- pocitom spolupatričnosti,
- nadväzovaním a udržiavaním vzťahov,
- spoluprácou s ostatnými,
- komunikačnými zručnosťami.
Duchovná oblasť – súvisí s:
- poznávaním a naplňovaním zmyslu našej existencie,
- hodnotami a etickými princípmi.
PODPORA WELLBEINGU VO VZDELÁVANÍ
Ponúkať deťom rozvahu, pokoj a oporu za každých okolností je veľmi náročná úloha pre riaditeľov a učiteľov, no je jednou z najpodstatnejších. Ako vytvoriť zo školy bezpečné miesto pre detskú dušu a pedagógom pokojné a motivujúce prostredie ukazujú aj nasledujúce princípy rozvoja wellbeingu:
- Systémový prístup k podpore wellbeingu – synergia kľúčových inštitúcii a participantov v oblasti vzdelávania.
- Rešpekt k jednotlivcom – nastavenie opatrení tak, aby zodpovedali individuálnym potrebám jednotlivcov a miere podpory, ktorú potrebujú trvalo alebo dočasne; žiaci aj učitelia by mali byť cielene podporovaní v osobnostnom raste a rozvoji zručností pre zlepšenie vlastného wellbeingu a odolnosti voči záťaži.
- Aktívne zapojenie – poskytovanie príležitosti pre všetkých aktérov podieľať sa na zmysluplnom rozhodovaní v škole.
- Vyučovacie metódy – aplikovanie vyučovacích metód a postupov, ktoré podporujú motiváciu k učeniu a dosahovanie vzdelávacieho maxima všetkých žiakov a prispievajú k pozitívnej klíme a pohode v triede.
- Zaistenie bezpečia – vytváranie príjemného školského prostredia, v ktorom každý môže cítiť podporu a pocit bezpečia.
- Hodnotenie – podniknutie krokov smerujúcich k zníženiu stresových situácií, ktoré žiaci pociťujú pri skúškach a testovaní.
- Partnerstvo a spolupráca s rodičmi, odborníkmi, inštitúciami – zlepšenie nielen vzdelávacích výsledkov žiakov, ale aj iné aspekty kvality života detí a dospievajúcej mládeže.
Problematika duševného zdravia žiakov v školách patrí i medzi priority Štátnej politiky zdravia na Slovensku, ktorú schválila vláda SR uznesením č. 910/2000. Štátna politika zdravia SR ide v intenciách Európskej politiky zdravia a jej smerovanie v strednodobom a dlhodobom horizonte je súčasťou dokumentu „Strategický rámec v oblasti zdravia pre roky 2014 – 2030“.
ŠŠI A WELLBEING
V mesiaci apríl – máj 2022 bude prebiehať na základných ako i stredných školách informatívna inšpekcia s cieľom zistiť, či podmienky školského vzdelávacieho prostredia vytvárajú predpoklady pre spokojnosť a motiváciu pedagógov a žiakov a vzťahy medzi nimi. Zameriavame sa na zistenie stavu podmienok a wellbeingu žiakov a pedagógov.
Stav vytvorených podmienok pre wellbeing žiaka ako i pedagóga.
Pre rozvoj wellbeingu žiaka vnímame ako dôležité:
- rozvíjať efektívne stratégie učenia sa žiakov, ktoré vedú k zážitku osobného úspechu vo vzdelávaní;
- prejavovať záujem o učenie sa žiakov a poskytovať podporu prostredníctvom odborných zamestnancov (školský psychológ, školský špeciálny pedagóg);
- zaujímať sa o príčiny neúspechu menej úspešných žiakov vo vzdelávaní a snažiť sa o ich podporu;
- poskytovať ochranu žiakom pred sociálno-patologickými javmi (šikanovanie, záškoláctvo);
- realizovať aktivity v oblasti rozvoja wellbeingu žiakov.
Pre rozvoj wellbeingu pedagóga vnímame ako dôležité:
- vytvárať otvorenú klímu školy;
- poskytovať pedagógom psychologickú podporu (ak je to v škole možné).
Wellbeing žiakov a pedagógov
Pri wellbeingu žiaka sledujeme:
- atmosféru v triede prostredníctvom sociálnych vzťahov so spolužiakmi a učiteľmi;
- spolupatričnosť žiaka ku škole;
- potrebu autonómneho učenia sa a osobného rozvoja na dosiahnutie primeraného vzdelania.
Pri wellbeingu pedagóga sledujeme:
- celkovú pracovnú spokojnosť;
- schopnosť zvládať vzniknuté záťažové situácie;
- sebadôveru vo vlastné profesijné schopnosti.
Na základe našich zistení pripravíme metodiku pre školy, riaditeľov a učiteľov, ktoré budú obsahovať nástroje ako i aktivity ako wellbeing v školách rozvíjať.
Uvedená aktivita je realizovaná na základe spolupráce s partnermi z FINEEC a ČŠI v rámci projektu ERASMUS+ „Školská inšpekcia – partner spokojného žiaka a úspešnej školy“.
