Individuálne vzdelávanie (InV) alebo domáce vzdelávanie nie je nový spôsob vzdelávania žiakov, v rôznych formách sa vyskytovalo aj počas histórie. Jeho rozmach nastáva v USA v druhej polovici 20. storočia a postupne sa rozšírilo do mnohých krajín Európy 1 . Na Slovensku sa novelou školského zákona 2 rozšírila možnosť o povolenie InV pre všetkých žiakov základnej školy. Zistenia ŠŠI potvrdili vzrastajúci záujem zákonných zástupov o domáce vzdelávanie, ale i značné množstvo nedostatkov súvisiacich s kvalitou InV.
S cieľom zistiť zabezpečenie a organizáciu InV prvého a druhého stupňa základnej školy Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) realizovala v školskom roku 2022/2023 tematickú inšpekciu v 14 základných školách (ZŠ). Tieto školy evidovali 1 206 InV žiakov, čo predstavuje 73 % všetkých InV žiakov na Slovensku 3 .
V porovnaní so školským rokom 2021/2022 sa počet InV žiakov v kontrolovaných školách zvýšil o tretinu.
V 10 ZŠ tvorili InV žiaci viac ako tretinu žiakov školy, pričom v 2 z nich až okolo 90 % žiakov.
Tri štvrtiny žiakov, ktorí v školskom roku 2021/2022 ukončili primárne vzdelávanie, pokračovali formou InV aj v nižšom strednom vzdelávaní.
Vyšší ako 50 % podiel InV žiakov s trvalým bydliskom v inom kraji ako bolo sídlo školy, evidovalo 7 ZŠ, pričom záujem vzdelávať deti individuálne mali najmä zákonní zástupcovia žiakov z Bratislavského a Prešovského kraja (Obrázok 1).
Obrázok 1 Štruktúra InV žiakov sledovaných subjektov podľa miesta trvalého bydliska po krajoch
ŠŠI identifikovala viaceré riziká, ktoré sa kontrolou dokumentácie, účasťou a priamym pozorovaním na KS (približne tretiny InV žiakov) vo väčšine kontrolovaných subjektov i potvrdili. Z nich vyberáme:
Riaditelia škôl vydávali rozhodnutia o InV na základe žiadostí, ktoré neboli v súlade s právnymi predpismi.
Takmer v dvoch tretinách sledovaných subjektov riaditelia škôl (RŠ) vydávali rozhodnutia o plnení školskej dochádzky žiaka osobitným spôsobom – InV na základe písomných žiadostí zákonných zástupcov, ktoré neboli v súlade s platnými právnymi predpismi.
Riaditelia škôl nevykonávali kontrolu odborno-pedagogického a materiálno-technického zabezpečenia výchovy a vzdelávania InV žiaka.
U viac ako polovice (59,3 %) InV žiakov primárneho vzdelávania a takmer u troch štvrtín InV žiakov nižšieho stredného vzdelávania kmeňová škola nevykonala kontrolu v zmysle školského zákona, a tak nezabezpečila ochranu zdravia InV žiakov.
Polovica riaditeľov škôl nezabezpečila realizáciu KS v školskom roku 2022/2023 v súlade s príslušnými ustanoveniami školského zákona.
Medzi najzávažnejšie zistenia v tejto oblasti patrilo: realizovanie KS v jeden deň z viac ako 2 vyučovacích predmetov, v niektorých subjektoch aj naraz zo všetkých vyučovacích predmetov v jeden deň; 35 % ZŠ nevykonali InV žiaci KS z príslušného učiva každého povinného predmetu za 2. polrok šk. r. 2022/2023.
Ďalším identifikovaným nedostatkom bol nesúlad obsahu komisionálnych skúšok s učebnými osnovami/vzdelávacími štandardmi príslušného predmetu.
Testy často neboli v súlade s obsahovým štandardom jednotlivých vyučovacích predmetov a nebola zabezpečená ich objektivita, pretože ich InV žiaci riešili dištančne v domácom prostredí alebo pod dozorom svojich vyučujúcich (bez dohľadu členov KS).
Ústna forma KS svojím obsahom a rozsahom takmer vo všetkých sledovaných subjektoch neumožňovala preveriť komplexne osvojené učivo v jednotlivých predmetoch, nakoľko dokumentácia realizovaných KS nebola kompletná.
Portfóliá InV žiakov obsahovali projekty, ktoré svojím rozsahom, obsahom a úrovňou spracovania nezodpovedali vzdelávacím štandardom a kompetenciám žiakov, často boli zamerané na rozširujúce učivo, v niektorých prípadoch sa javili iba ako formálne vypracované, počas KS ich žiaci neprezentovali a neboli ani podkladom pre výsledné hodnotenie žiaka z daného vyučovacieho predmetu.
Na základe účasti a pozorovania KS u 343 InV žiakov (prezenčnej alebo dištančnej formy) ŠŠI konštatuje, že odpovede žiakov na otázky zamerané na overenie miery osvojených vedomostí boli zvyčajne neisté, prípadne žiaci dokázali odpovedať len s výraznou pomocou skúšajúcich. Priestor na preukázanie jazykových kompetencií v cudzom jazyku mali InV žiaci vo viacerých sledovaných školách vytvorený len minimálne, resp. ich vedomosti neboli počas KS vôbec overované. Poznávacie kompetencie zvyčajne prezentovali iba na úrovni zapamätania a porozumenia, niektorí s výraznými problémami a bez preukázania primerane osvojených vedomostí. Otázky nesmerovali k overovaniu zručností a vedomostí na úrovni obsahových a výkonových štandardov z jednotlivých vyučovacích predmetov za 2. polrok, ktorých osvojenie mali InV žiaci preukázať, ale iba k zisteniu, či dané učivo preberali, či mu rozumeli, resp. či žiakov učivo zaujalo a bavilo ich učiť sa ho. Nedostatkom v niektorých subjektoch bolo, že niektorí skúšajúci nedisponovali odbornými vedomosťami v niektorých vyučovacích predmetoch KS, nie vždy kládli odborne formulované otázky zodpovedajúce požiadavkám štátneho vzdelávacieho programu v danom ročníku. K prípadným chybným odpovediam žiakov sa nevedeli vyjadriť a ani ich korigovať.
ŠŠI taktiež upozorňuje na mnohé nedostatky v realizácii dištančnej formy KS, ktoré boli nielen technického charakteru na oboch stranách (nekvalitné internetové spojenie, problémy spojené s kvalitou zvuku), ale týkali sa i priebehu KS (rušivá prítomnosť súrodencov, hluk z vonkajšieho prostredia, zasahovanie zákonných zástupcov do priebehu KS), čo negatívne ovplyvňovalo objektívnosť posúdenia skutočnej úrovne vedomostí žiakov.
Box 1: Rizikové okolnosti
Z médií sa dozvedáme, že „domškoláci“ sa vzdelávajú aj v rôznych skupinách, ktoré sa často nazývajú „školami“, čo je pre mnohých rodičov zavádzajúce (o čom svedčia aj sťažnosti doručené ŠŠI). Tieto „školy“ nie sú zaradené v Sieti škôl a školských zariadení SR, a preto nepodliehajú monitorovaniu zo strany štátu. Túto situáciu školský zákon vôbec neupravuje. Zákon uvádza, že „domškolák“ je žiak, ktorému riaditeľ školy povolil individuálne vzdelávanie na základe žiadosti zákonného zástupcu. Žiadosť zákonného zástupcu o povolenie individuálneho vzdelávania okrem iného musí obsahovať: meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu žiaka; popis priestorového a materiálno-technického zabezpečenia a podmienok ochrany zdravia individuálne vzdelávaného žiaka; meno a priezvisko a písomný súhlas fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne vzdelávanie žiaka, ktorému má byť povolené individuálne vzdelávanie a jej doklady o splnení kvalifikačných predpokladov.
Kontrolu odborno-pedagogického a materiálno-technického zabezpečenia výchovy a vzdelávania a ochrany zdravia žiaka vykonáva kmeňová škola.
Jediná adresa pre kontrolu zo strany kmeňovej školy je miesto trvalého pobytu žiaka, a teda, ak sa žiak vzdeláva v nejakej skupine – „škole“ na inej adrese, nie je zo strany kmeňovej školy možné vykonávať zákonom stanovenú kontrolu. Otvára sa tu priestor, v ktorom môže byť ohrozená fyzická alebo psychická bezpečnosť žiaka. Nekontrolovateľné je aj to, kto vlastne poskytuje žiakovi vzdelávanie.
Viac o zisteniach ŠŠI v tejto oblasti sa dočítate v správe Osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky – individuálne vzdelávanie žiakov prvého a druhého stupňa základnej školy (domáce vzdelávanie) v SR v školskom roku 2022/2023
1 Kostelecká, Y: Doma nebo v škole. In: Studia paedagogica, roč. 19, č. 1, 2014. Dostupné online: https://journals.phil.muni.cz/studia-paedagogica/article/view/18936/14991
2 Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. septembra 2021
3 Podľa údajov z RIS k 15.9.2022
