V školskom roku 2022/2023 bolo Štátnej školskej inšpekcii doručených 570 podaní, z toho 540 smerovalo voči školám a školským zariadeniam zaradeným v Sieti škôl a školských zariadení SR.Ostatné podania smerovali voči iným inštitúciám (zriaďovateľom, vysokým školám a pod.) voči ktorým nemá Štátna školská inšpekcia kontrolnú kompetenciu.
270 podaní bolo vyhodnotených ako sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach.
Ostatné podania boli podnety, oznámenia, vyjadrenia a pod. alebo ako podania, ktorých vybavenie je upravené inými právnymi predpismi – tieto patria do kontrolnej kompetencie inšpektorátov práce, regionálnych úradov verejného zdravotníctva, regionálnych úradov školskej správy, polície a súdov.
Prešetrených bolo 130 sťažností; 140 sťažností bolo odložených zo zákonných dôvodov 1
Z prešetrených sťažností bolo 46 percent opodstatnených. Vyskytovali sa aj podania, v ktorých pisateľ nedokázal zrozumiteľne vyjadriť, proti komu a čomu podanie smeruje, čoho sa svojím podaním domáha alebo neuviedol ani školu, ktorej sa údajné nedostatky týkajú. Ak odložená sťažnosť poukazovala na konkrétne závažné nedostatky, bola na základe nej vykonaná školská inšpekcia. V súvislosti s vybavovaním sťažností treba pripomenúť, že orgán verejnej správy v procese vybavovania sťažnosti musí rešpektovať nielen práva sťažovateľa, ale aj práva osôb, proti ktorým sťažnosti smerujú.
Logicky, najviac sťažností bolo prešetrených v Bratislavskom kraji a najviac sťažností smerovalo voči základným školám. Z podávateľov najpočetnejšiu skupinu tvoria zákonní zástupcovia žiakov, nasledujú anonymní podávatelia, pedagogickí zamestnanci a žiaci. Najviac sťažností smeruje voči riaditeľom škôl.
MATERSKÉ ŠKOLY
Čo sa týka materských škôl, najčastejšie sa rodičia detí sťažovali na nedostatky v organizácii a úrovni výchovno-vzdelávacieho procesu, nevytvorenie podmienok na výchovu a vzdelávanie pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP), nedostatky v materiálno-technickom zabezpečení, nepedagogický prístup k deťom a nedostatky vo vykonávaní pedagogického dozoru.
ZÁKLADNÉ ŠKOLY
Rodičia žiakov ZŠ v sťažnostiach poukazovali najmä na nízku úroveň výchovno-vzdelávacieho procesu v niektorých predmetoch, neobjektívnu klasifikáciu prospechu a správania, neodučené hodiny, nepedagogický prístup k žiakom – nadávky, urážanie, ponižovanie, používanie fyzických trestov, neinformovanie rodičov o podstatnom zhoršení prospechu alebo správania žiaka, neúčinné riešenie problémov súvisiacich so správaním sa agresívnych žiakov, nerešpektovanie odporúčaní poradenských zariadení pri vzdelávaní žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP).
STREDNÉ ŠKOLY
V súvislosti so strednými školami išlo najmä o nasledovné výhrady zákonných zástupcov žiakov a plnoletých žiakov: nízka odbornosť a úroveň vyučovania najmä odborných predmetov, nedostatočné personálne zabezpečenie odbornej praxe, nerešpektovanie špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb, klasifikácia prospechu vrátane klasifikácie na ústnej forme internej časti maturitných skúšok, najmä neprihliadanie prospechu, ktorý žiak dosahoval počas štúdia, ukladanie výchovných opatrení a klasifikácia správania, nepedagogické správanie.
V prípade, že prešetrovaná sťažnosť bola vyhodnotená ako opodstatnená, riaditeľovi školy bola uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov.
Na základe toho prišlo napr.
k pozitívnym organizačným zmenám vo vyučovaní,
k objektivizácii klasifikácie prospechu a správania vrátane klasifikácie na maturitných skúškach, prepracovaniu (zverejneniu) školského poriadku,
k poskytnutiu informácie zákonnému zástupcovi,
zlepšeniu podmienok na ochranu zdravia žiakov, nadviazaniu spolupráce školy s poradenským zariadením a pod.
Aj napriek úprave v školskom zákone pretrvávajú konflikty medzi riaditeľmi škôl a rozvedenými (rozvádzajúcimi sa) rodičmi, pri ktorých jeden z rodičov namieta voči prijatiu dieťaťa/žiaka do školy bez jeho súhlasu alebo namieta voči neprijatiu žiaka bez súhlasu druhého rodiča. Prišlo dokonca k prípadom, že dieťa nebolo k začiatku školského roka prijaté na povinné vzdelávanie žiadnou školou z dôvodu, že druhý rodič s vybranou školou nesúhlasil.
Dlhodobým, nevyriešeným a veľmi vážnym problémom v školách zostáva napriek snahe riaditeľov škôl a spolupráci s poradenskými zariadeniami správanie sa agresívnych žiakov, žiakov s poruchami aktivity a pozornosti a poruchami správania, žiakov s aspergerovým syndrónom, resp. správanie sa žiakov so psychiatrickými diagnózami, ktorí sú integrovaní 2 medzi intaktnú populáciu, a z toho vyplývajúce obmedzovanie práv ostatných účastníkov vzdelávania. Súvisí to aj s nepripravenosťou pedagogických zamestnancov na prácu s uvedenými žiakmi.
________________________________________________________________________________
1 ide napr. o tzv. anonymné sťažnosti, sťažnosti podané za iné osoby atď.
2 Pojem integrácia od 30. 5. 2023 už školský zákon nedefinuje
