Žiaci základných škôl nevnímajú prítomnosť rôznorodých skupín žiakov pozitívne

Postoje posilňujú sociálne vzťahy a zvyšujú skupinovú súdržnosť, sú výsledkom sociálneho učenia v priebehu života. Plnia funkciu sociálnej identity a môžu viesť k identifikácii žiaka s určitou subjektívne významnou skupinou. Vyjadrenie postoja je hodnotenie nejakého objektu, v našom prípade ide o vyjadrenie postoja žiakov k skupine žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP). Postoje ovplyvňujú vnímanie, myslenie a predovšetkým správanie jedinca, nie sú primárne vrodené, ale vytvárajú sa ako dôsledok sociálnej determinácie v priebehu vývinu 1. Obsahujú kognitívny, emocionálny a behaviorálny aspekt 2 .

V nadväznosti na tematickú inšpekciu zameranú na podmienky inkluzívneho vzdelávania v ZŠ Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) v čase inšpekčného výkonu zisťovala postoje žiakov k žiakom so ŠVVP.

Na zisťovanie postojov ŠŠI administrovala revidovaný dotazník The Chedoke-McMaster Attitudes towards children with handicaps (CATCH) 3 žiakom bežných tried základných škôl (ZŠ). Úvod dotazníka obsahoval tri samostatné charakteristiky chlapcov a dievčat 4 s rôznymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Úlohou žiakov bolo vybrať jednu z charakteristík žiakov so ŠVVP na základe svojej osobnej skúsenosti alebo preferencie. V odpovediach žiaci vyjadrovali svoju sociálnu väzbu či odstup, svoje postoje, názory a skúsenosti smerom k žiakom so ŠVVP.

Dotazník CATCH bol anonymný a zadaný 1 055 žiakom 5. až 9. ročníka ZŠ, čo predstavovalo 66,8 % všetkých žiakov na 2.stupni v 11 kontrolovaných ZŠ.

Z výsledkov dotazníka CATCH vyplynulo, že:

dve tretiny žiakov pozná žiaka so ŠVVP a štvrtina žiakov sa s ním priamo stotožňuje.

Na základe prečítaných charakteristík žiakov so ŠVVP v úvodnej časti dotazníka sa 68,3 % žiakov vyjadrilo, že pozná niekoho, kto sa podobá uvedenej charakteristike alebo má v rodine niekoho, kto sa podobá jednému žiakovi z charakteristiky (24,5 %). Zároveň 59,1 % žiakov uviedlo, že sa tento týždeň rozprávalo s takýmto žiakom. Taktiež 23,9 % žiakov sa vyjadrilo, že sa podobá, resp. sa stotožňuje s niektorým žiakom 5 .

najmenej si žiaci vyberali a vyjadrili postoj k Cyrilovi/Cilke, ktorí reprezentovali žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) a najviac k Borisovi/Betke, ktorí predstavovali žiakov s poruchou aktivity a pozornosti.

Žiaci, ktorí poznali a mali skúsenosť s niektorým zo žiakov z charakteristiky, si najčastejšie vyberali a vyjadrovali svoj postoj k chlapcovi/dievčaťu s poruchou aktivity a pozornosti (43,2 %), menej sa vyjadrovali k chorým, zdravotne oslabeným chlapcom/dievčatám (13,9 %) a najmenej žiakov vyjadrilo svoj postoj k chlapcovi/dievčaťu zo SZP (11,2 %).
Žiaci, ktorí nepoznali žiadneho žiaka/žiadnu žiačku so ŠVVP, si vybrali a svoj postoj vyjadrili k chlapcovi/dievčaťu s poruchou aktivity a pozornosti a zároveň k chlapcovi/dievčaťu chorému a zdravotne oslabenému (11,9 %), opätovne najmenej opýtaných (7,8 %) vyjadrilo svoj vzťah k chlapcovi/dievčaťu zo SZP.

postoje k žiakom so ŠVVP sú odmietavé, málo ústretové, zároveň formálne.

Viac ako tretina (35,3 %) žiakov by neprijala pozvanie k takémuto žiakovi na návštevu domov a 42,3 % žiakov by ho nepozvalo na oslavu svojich narodenín, čím prejavili sociálny odstup. Dve tretiny žiakov (70,2 %) uviedli, že nie sú ochotní vzdať sa svojho voľného času v prospech žiaka so ŠVVP. Tajomstvá by im prezradila len tretina z nich, čo môže byť i prejavom nedôvery voči týmto žiakom (Graf 1).

Graf 1 Postoje žiakov k žiakom so ŠVVP

najakceptujúcejšie postoje prejavili žiaci voči žiakom chorým a zdravotne oslabeným

Odpovede žiakov, ktorí sa rozhodli vyjadriť svoj postoj k Adamovi/Alenke, vykazujú väčšiu vzájomnú sociálnu blízkosť, sú viac akceptujúce a priateľské. Viac ako 85 % z nich uviedlo, že by išli k danému žiakovi na návštevu domov a zároveň viac ako 80 % by ho pozvalo aj na oslavu svojich narodenín. Dve tretiny z nich by boli ochotné vzdať sa svojho voľného času, aby mohli byť v ich spoločnosti. Viac ako polovica žiakov by im dôverovala a prezradila i svoje tajomstvá.

Žiaci, ktorí si vybrali Borisa/Betku a Cyrila/Cilku, tiež v približne rovnakej miere vyjadrili sociálny odstup a odmietavý postoj. Viac ako 70 % z nich by sa nepodelilo s nimi o svoje tajomstvá a nevzdalo by sa svojho voľného času, aby mohli byť v ich spoločnosti. Približne 50 % opýtaných žiakov by ich nepozvalo k sebe na oslavu svojich narodenín a viac ako 40 % žiakov by nešlo k nim domov na návštevu.

tretina žiakov pociťuje negatívne emócie voči žiakom so ŠVVP.

Z odpovedí všetkých respondentov vyplynulo, že 34,0 % z nich pociťuje negatívne emócie vo vzťahu k spolužiakom so ŠVVP. Takmer polovica žiakov (43,5 %) uviedla, že by nechcela takého spolužiaka za svojho priateľa a približne rovnako odpovedali aj v prípade, ak by ich pozval na návštevu. Pri práci na spoločnom projekte s takým spolužiakom sa 48,8 % žiakov cítilo nepríjemne a až 64,5 % žiakov by vôbec nechcelo vedľa neho bývať.

Graf 5 Reflektovanie emócií žiakov vo vzťahu k žiakom so ŠVVP

najempatickejší voči žiakom so ŠVVP sú žiaci, ktorí si vybrali charakteristiku žiakov chorých a zdravotne oslabených.

Reflektovanie emócií žiakov k žiakom so ŠVVP podľa ich výberu vykazuje opäť rozdiely. Žiaci, ktorí si vybrali Adama/Alenku, sú o niečo empatickejší, zdvorilejší, čo sa prejavilo aj v ich odpovediach. Viac ako 80 % ich má rovnako rado ako ostatných kamarátov, zároveň sa tešia z ich prítomnosti a cítia sa príjemne, keď s nimi robia na spoločnom projekte, avšak 40,8 % žiakov by nechcelo vedľa nich bývať.

Približne rovnako odmerane sa vyjadrili žiaci, ktorí si vybrali Borisa/Betku a Cyrila/Cilku. Viac ako 40 % žiakov uviedlo, že ich nemá rado, viac ako 45 % z nich sa neteší ich prítomnosti a viac ako polovica sa cíti nepríjemne, keď s nimi robia na spoločnom projekte, čo môže súvisieť napríklad s častým vyrušovaním, zmenou nálad, výbušnosťou alebo aj s nedostatkom akademických vedomostí v danom predmete. Svoj odstup dali najavo aj tým, že nechcú vedľa nich bývať (až viac ako 70 % žiakov).

Z výsledkov dotazníka vyplýva, že behaviorálna zložka postoja žiakov sa v značnej miere odzrkadlila aj v jeho emocionálnej zložke. K žiakom chorým a zdravotne oslabeným (Adamovi/Alenke) prejavilo 13,9 % žiakov viacej pochopenia, súcitu a zaujalo k nim empatický a priateľský postoj. Vyjadrené postoje 54,4 % žiakov k spolužiakom, ktorých reprezentovali Boris/Betka a Cyril/Cilka, boli vo väčšine prípadov odmietavé, čo mohlo byť ovplyvnené ich hlučným, nevhodným správaním, vyrušovaním a zároveň aj odlišnosťou sociálno-kultúrneho prostredia.
Celkovo možno konštatovať, že v kontrolovaných školách v jednotlivých ročníkoch žiaci prítomnosť rozmanitých skupín žiakov v triedach nevnímali priateľsky, ale skôr formálne. Najviac akceptovali žiakov chorých a zdravotne oslabených. Napriek tomu, že všetky kontrolované školy deklarovali realizáciu skupinových preventívnych aktivít, ani jedna z nich nebola zameraná na rozvíjanie empatie, aktívneho počúvania, súdržnosti v triede, tolerancie k odlišnostiam a na posilnenie spolupatričnosti.

_________________________________________________________________________________________

  1. Janošová, P.: Základy sociální pychologie. Studijní text. Dostupné na: https://turbo.cdv.tul.cz/mod/book/view.php?id=5969&chapterid=6249
  2. Emocionálny aspekt súvisí s pocitmi, ktoré v nás vyvoláva daný žiak a behaviorálny zahŕňa správanie voči danému žiakovi.
  3. Postoje voči deťom so zdravotným postihnutím.
  4. Na základe odporúčania v oponentskom posudku PhDr. Zuzany Kusej, Slovenská akadémia vied sme modelové typy doplnili aj o profil dievčat, aby sa žiaci, žiačky mohli vyjadrovať buď k chlapcovi alebo k dievčaťu so ŠVVP.
  5. Vzhľadom na to, že dotazník bol anonymný, nebolo možné vyhodnotiť, koľko žiakov/žiačok so ŠVVP z celkového počtu sa v odpovediach stotožnilo s charakteristikou niektorého z chlapcov/dievčat.