Štátna školská inšpekcia sa školských rokoch 2015 – 2020 zameriavala na hodnotenie dosiahnutej úrovne kompetencií žiakov 9. ročníka v oblasti finančnej, čitateľskej i prírodovednej gramotnosti. Súčasne ŠŠI posudzovala i procesy podporujúce ich rozvíjanie. V nasledujúcom príspevku predkladáme výber zistení týkajúci sa úrovne gramotností žiakov marginalizovaných rómskych komunít.
Finančná gramotnosť
Priemerná úspešnosť žiakov v teste z finančnej gramotnosti dosiahla:
Žiaci z marginalizovaných rómskych komunít (MRK) dosiahli priemernú úspešnosť v teste z finančnej gramotnosti 27,5 %, čo je štatisticky aj vecne významne horší výsledok ako výsledok ostatných žiakov (50,6 %). Vo všetkých témach finančnej gramotnosti dosiahli štatisticky aj vecne nižšiu úspešnosť. Najvyššiu úspešnosť dosiahli v téme Finančná zodpovednosť (47,0 %), ale ostatní žiaci dosiahli v tejto téme 75,3 % úspešnosť. Najnižšiu úspešnosť dosiahli žiaci z MRK v téme Riadenie rizika a poistenie, v ktorej dosiahli úspešnosť len 18,1 %, pričom ostatní žiaci v nej dosiahli úspešnosť 36,2 % (Graf 1).
Žiaci z marginalizovaných rómskych komunít zvládali na vyučovacích hodinách matematiky najmä rutinné činnosti. Samostatne riešiť problémy, ktoré si vyžadovali prepojenie viacerých matematických oblastí, dokázali len niektorí jednotlivci. Pri náročnejších a najmä problémových úlohách potrebovali pomoc učiteľov. Príčinou ich neúspechu bolo často nedostatočné osvojenie učiva z nižších ročníkov, problémy súvisiace s čítaním s porozumením, s neosvojenou technikou čítania.
Viac sa o zisteniach dozviete v správach: Finančná gramotnosť žiakov ZŠ – školský rok 2015/2016 a Identifikácia faktorov ovplyvňujúcich úroveň vzdelávania žiakov základnej školy v oblasti finančnej gramotnosti.
Čitateľská gramotnosť
Priemerná úspešnosť žiakov v teste z čitateľskej gramotnosti dosiahla:
Žiaci z marginalizovaných rómskych komunít dosiahli významne horší výsledok ako ostatní žiaci v procese porozumenia textu na úrovni integrácie a interpretácie myšlienok. Najväčší rozdiel (25,6 %) bol v úlohách, ktorých riešenie si vyžadovalo vyhľadanie implicitných informácií (Graf 2). Celkovo preukázali v teste z čitateľskej gramotnosti výrazne nižšiu schopnosť pracovať s textom a porozumieť mu. Práve táto zručnosť je jedným z faktorov brániacich väčšine žiakov z MRK ukončiť nižšie stredné vzdelanie, a tak získať nevyhnutné predpoklady na ďalšie štúdium v študijných či učebných odboroch stredných škôl a zároveň vytvárať si širšie možnosti uplatnenia sa na trhu práce.
Žiaci z marginalizovaných rómskych komunít preukázali na vyučovacích hodinách nižšiu schopnosť pracovať s textom, porozumieť mu. Viacerí obsah neznámych textov nechápali z dôvodu vplyvu nedostatočného osvojenia vyučovacieho jazyka a strohého jazykového prejavu, časté bolo vyjadrovanie sa v materinskom jazyku alebo dialekte regiónu. Verbálna komunikácia žiakov bola slabšia, poznačená nízkou aktívnou slovnou zásobou. Často svoje odpovede nedokázali odôvodniť a zväčša len tipovali. Aj napriek názornosti a konkretizácii výkladu žiaci mali problém s pochopením a osvojením si učiva.
Viac sa o zisteniach dozviete v správach: Čitateľská gramotnosť žiakov ZŠ – školský rok 2016/2017 a Identifikácia faktorov ovplyvňujúcich úroveň vzdelávania žiakov v oblasti čitateľskej gramotnosti v základných a stredných školách.
Prírodovedná gramotnosť
Priemerná úspešnosť žiakov v teste z prírodovednej gramotnosti dosiahla:
Testovanie z prírodovednej gramotnosti sa realizovalo v 194 základných školách s vyučovacím jazykom slovenským, pričom v každej z nich sa ho zúčastnili žiaci jednej triedy 9. ročníka. Výsledky testovania potvrdili (rovnako ako zistenia z finančnej a čitateľskej gramotnosti) pretrvávajúci negatívny vplyv socioekonomického a kultúrneho statusu rodiny na vzdelávacie výsledky žiakov z marginalizovaných rómskych komunít.Vo všetkých oblastiach v teste dosiahli štatisticky aj vecne významne nižšiu úspešnosť (Graf 3).
Výraznejšie nedostatky boli pozorované v školách s vyšším počtom žiakov z MRK, kde priestorové podmienky aj materiálno-technické vybavenie neumožňovali vyučujúcim realizovať názorné vyučovanie orientované aj na bádateľské aktivity. Pozorovania z vyučovacích hodín prírodovedných predmetov preukázali, že rozvoj prírodovednej gramotnosti limitovala absencia experimentálnej činnosti, vykonávania demonštračných pokusov, príležitosti zapájať sa do diskusie o experimentoch, o pozorovaných javoch či riešení problémov. Formy práce, ktoré učitelia využívali, nesmerovali k rozvíjaniu analyticko-syntetických zručností žiakov, kritického myslenia a tvorivosti.
Viac sa o zisteniach dozviete v správach: Prírodovedná gramotnosť žiakov základných škôl – správa z testovania 9. ročníka (2018/2019) a Identifikácia faktorov ovplyvňujúcich úroveň dosiahnutých kompetencií žiakov končiacich ročníkov v oblasti prírodovednej gramotnosti v základných školách a na gymnáziách.
Na základe komparácie úspešnosti žiakov v testoch, zistení z dotazníkov a z priameho pozorovania vyučovacích hodín sme identifikovali skutočnosti, ktoré mohli potencionálne negatívne ovplyvňovať procesy rozvíjania gramotností i požadovaných vedomostí, zručností a postojov žiakov z MRK.
K uvedeným skutočnostiam patria:
