V slede informácií o tom, ako sa adaptovali žiaci na výchovno-vzdelávací proces, predkladáme do pozornosti zistenia z online dotazníkov, ktoré sa týkali žiakov základných škôl. Dotazník bol zaslaný 251 riaditeľkám a riaditeľom ZŠ, avšak vo vymedzenom časovom období ho vyplnilo 192 riaditeliek a riaditeľov. Návratnosť dotazníkov tak dosiahla 76,5 %.
Zapojenie žiakov ZŠ do dištančného vzdelávania (DV)
Z celkového počtu žiakov škôl zapojených do prieskumu (63-tisíc) sa DV v minulom školskom roku nezúčastňovalo približne 5 %.
Podiel nezapojených žiakov bol rôzny nielen v jednotlivých krajoch, ale bol ovplyvnený najmä ich sociálnymi charakteristikami. Priemerná miera neúčasti žiakov na DV sa v sledovaných školách v priemere pohybovala od 0,8 % (Žilinský kraj) po 8,8 % (Košický kraj). Avšak výraznejšie boli regionálne rozdiely v skupine žiakov so zdravotným znevýhodnením (ZZ), kde sa do DV v Bratislavskom kraji nezapájalo iba 0,7 % žiakov so ZZ, ale až takmer 13,4 % žiakov so ZZ v Prešovskom kraji.
Najvýraznejší podiel žiakov, ktorí sa nezúčastňovali DV, bol podľa očakávania v skupine žiakov patriacich k sociálne zraniteľným skupinám (MRK/SZP). V Košickom kraji sa z tejto skupiny žiakov nezúčastňovalo DV takmer 50 % žiakov.
Miera neúčasti žiakov na DV výrazne rástla so zvyšujúcim sa vekom tých, ktorí patria k skupinám žiakov z MRK/SZP. Zatiaľ čo v 1. až 4. ročníku sa DV nezúčastňovalo približne 23,4 % žiakov z MRK/SZP (Graf 1), tak v 5. až 9. ročníku ich podiel stúpol na 35,2 % (Graf 2).
Graf 1 Podiel žiakov 1. až 4. ročníka, ktorí sa zapojili/nezapojili do DV v rámci jednotlivých štruktúr (intaktní, žiaci so ZZ, žiaci z MRK/SZP)
![Graf 1 Podiel žiakov 1. až 4. ročníka, ktorí sa zapojili/nezapojili do DV v rámci jednotlivých štruktúr (intaktní, žiaci so ZZ, žiaci z MRK/SZP)](https://www.ssi.sk/wp-content/uploads/2021/09/graf-01-1024x461.jpg)
Graf 2 Podiel žiakov 5. až 9. ročníka, ktorí sa zapojili/nezapojili do DV v rámci jednotlivých štruktúr (intaktní, žiaci so ZZ, žiaci z MRK/SZP)
![](https://www.ssi.sk/wp-content/uploads/2021/09/graf-02-1024x411.jpg)
Za najčastejšiu príčinu nezúčastňovania sa DV označovali riaditelia:
!
nedostatočnú podporu rodičov, vrátane zlej sociálnej situácie v rodine;
chýbajúce alebo nevýkonné internetové pripojenie;
chýbajúce technické zariadenia (PC, notebook…).
![Graf 3 Podiel škôl podľa časového rozpätia, na ktoré mali vypracovaný plán adaptačného obdobia](https://www.ssi.sk/wp-content/uploads/2021/09/graf-03-1024x403.jpg)
Dôležitou podmienkou prechodu žiakov na prezenčnú výučbu je i vypracovanie plánu, podľa ktorého sa riadil proces adaptácie žiakov. Pozornosť mu venovalo 97,4 % oslovených škôl.
Súčasne sa ukázalo, že takmer 96 % riaditeľov považovalo metodické usmernenie MŠVVaŠ SR (Návrat žiakov do škôl) obsahujúce odporúčania pre školy, ako nastaviť pravidlá pre plynulú adaptáciu žiakov na bežné vzdelávanie, za uplatniteľné v podmienkach škôl.
Za najväčší problém pri nastavovaní systému adaptácie žiakov na školské prostredie považovali riaditelia:
!
zostavenie rozvrhu vyučovania pre jednotlivé triedy tak, aby bol v súlade s psychohygienickými zásadami (cca 33 %);
konanie časti rodičov, ktorí ignorovali opatrenia (nariadenia) štátu v oblasti protipandemických;
opatrení a komplikovali prístup svojich detí ku vzdelávaniu v školskom kolektíve (cca 25 %).
Prínosy adaptačného obdobia
Oslovení riaditelia škôl adaptačné obdobie hodnotili pozitívne, čo do istej miery dokazuje, že takto koncipované obdobie bolo pre začlenenie žiakov do prezenčného vzdelávania strávené užitočne.
![](https://www.ssi.sk/wp-content/uploads/2021/09/graf-04-1024x379.jpg)
Odhad miery plnenia požiadaviek učebných osnov
Pre zavedenie plnohodnotného prezenčného vzdelávania bolo nevyhnutné zistiť, do akej miery žiaci plnili požiadavky učebných osnov na vedomosti, zručnosti a postoje v porovnaní s bežným prezenčným vyučovaním. Je zjavné, že rozdiely v kľúčových vzdelávacích oblastiach (Jazyk a komunikácia, Matematika a práca s informáciami, Človek a príroda) optimistickejšie vnímajú riaditelia u žiakov 1. stupňa, kde odhad rozdielu medzi plánom a skutočnosťou bol tesne pod úrovňou hodnoty 2. Je to pochopiteľné, keďže prezenčné vzdelávanie bolo v tejto vekovej skupine žiakov zachované oveľa dlhšie ako u žiakov 2. stupňa. V prípade žiakov 2. stupňa odhadli riaditelia v týchto kľúčových vzdelávacích oblastiach rozdiel v rozpätí od 2,4 do 2,5. Takisto vo vzdelávacích oblastiach Človek a spoločnosť a Človek a hodnoty bola podľa odhadu respondentov situácia lepšia u žiakov 1. stupňa, kde sa odhadnutý rozdiel medzi plánom a skutočnosťou pohyboval v rozpätí od 1,9 do 2,2 a na 2. stupni v rozpätí od 2,3 do 2,6. Odhad rozdielu medzi plánom a skutočnosťou sa u žiakov 1. aj 2. stupňa najvýraznejšie prejavil vo vzdelávacích oblastiach Človek a svet práce, Umenie a kultúra, Zdravie a pohyb (Graf 4).
Graf 4 Odhad miery plnenia požiadaviek učebných osnov na vedomosti, zručnosti a postoje žiakov základnej školy v porovnaní s bežným prezenčným vzdelávaním
![Graf 4 Odhad miery plnenia požiadaviek učebných osnov na vedomosti, zručnosti a postoje žiakov základnej školy v porovnaní s bežným prezenčným vzdelávaním](https://www.ssi.sk/wp-content/uploads/2021/09/graf-05-1024x327.jpg)
Poznámka: Hodnoty 1 – 5 – veľkosť rozdielu medzi plánovaným objemom vedomostí, úrovňou zručností a postojov a skutočnosťou, pričom číslica 5 vyjadruje najväčší rozdiel a číslica 1 najmenší rozdiel medzi plánom a skutočnosťou.
Podpora žiakov ohrozených školským neúspechom v poadaptačnom období
Pod pojmom „poadaptačné obdobie“ sa rozumie obdobie po uplynutí dostatočne dlhého času, kedy si žiaci mali možnosť privyknúť na každodenný pobyt v školskom prostredí s pevne organizovaným časom a školskými povinnosťami. Z výsledkov dotazníka vyplynulo, že takmer 100 % riaditeľov škôl sa orientovalo prevažne na:
· rozvoj kompetencií, ktoré si žiaci nemali príležitosť rozvíjať v čase DV,
· posilňovanie pozitívnych vzťahov medzi žiakmi,
· schopnosť zvládať stres,
· posilňovať dôveru v seba samých.
Z dát o miere zapojenia žiakov do DV vyplýva, že časť žiakov (najmä tých, ktorí pochádzajú z MRK/SZP) sa tejto formy vzdelávania nezúčastňovala. Je teda zrejmé, že čelia riziku školského neúspechu, keďže prirodzene zaostávajú za tými žiakmi, ktorí sa pravidelne DV zúčastňovali.
Riaditelia oslovených škôl zaostávanie žiakov najčastejšie riešili:
· za pomoci špeciálneho pedagóga, asistenta učiteľa, prípadne odborných zamestnancov (97 %),
· doučovaním všetkých kategórií žiakov, ktorí sú ohrozovaní školským neúspechom (doučovanie uskutočňovalo podľa vyjadrenia respondentov 83 % škôl),
· doučovaním žiakov z MRK/SZP v spolupráci s komunitnými centrami alebo občianskymi združeniami (cca 42 %),
· zapojením sa do projektu „Spolu múdrejší“ (27 %),
· plánovanou účasťou v „Letnej škole“ (21 % škôl),
· sprístupnením školského klubu detí pre žiakov nižších ročníkov 2. stupňa ZŠ (16 %).
Čo školy očakávajú vzhľadom na novovzniknutú situáciu vo vzdelávaní?
Až 80 % respondentov očakávalo podporu v oblasti materiálno-technického vybavenia, ktoré je základným predpokladom pre uskutočňovanie synchrónnej online formy DV, ale aj pre zefektívnenie samotného prezenčného vzdelávania. Vzhľadom na to, že až 65 % respondentov považovalo za potrebné sformovanie inkluzívneho tímu, je dôležité považovať tento aspekt personálnych podmienok za vysoko deficitný. Na slabé miesta odvodené od formy očakávanej podpory upozorňovali školy aj v chýbajúcej metodickej podpore vo viacerých oblastiach.
Kompletne spracované zistenia sú zverejnené v správe Zistenia z dotazníkového prieskumu v základných školách o adaptácii žiakov na výchovno-vzdelávací proces po obnovení prezenčného vzdelávania a o zmenách vo výchovno-vzdelávacom procese v poadaptačnom období v školskom roku 2020/2021.